ČALÚNENIE KROK PO KROKU
STOLIČKY PRED.
Nevyhovovala farba, čalúnenie špinavé, sedacia časť vysedená až na drevo-rám stoličky.
STOLIČKY PO
Tieto stoličky objavila dcéra na internete. Pochádzajú zo zrušenej palacinkárne
a bolo nám povedané, že im nič nie je, len sú dosť špinavé. Stáli 35,- €/ kus, pre mladých ľudí budú zatiaľ úplne stačiť, ušetria peniaze na niečo čo je zatiaľ potrebnejšie.
Po vybalení som zistila, že sedacia časť všetkých stoličiek bola
príliš mäkká, vpadnutá dovnútra a na okrajoch tlačilo drevo. Myslela som si, že popruhy vo vnútri sú potrhané.
Rozpárala som prvú stoličku a miesto pevných popruhov tam dali
pružné popruhy, ktoré boli veľmi riedke a rozsekali molitan, ktorý bol na nich na prúžky a od sedenia zapadli tie posekané kúsky do dier medzi popruhmi. Tak som musela rozobrala všetkých 6 stoličiek.
1.
Rozobrala a namaľovala som stoličky svetlo sivou farbou. Zo zadu som natrela aj látku. Maľovala som balakrylom, ktorý na tento účel neodporúčam, lebo vytvorili na dreve (na látke perfektné) taký pružný film, ktorý sa ľahko poškodí pri ďalšom manipulovaní so stoličkou, napríklad som odrela farbu nožničkami.
2. Veľké diery som vyplnila popruhmi zo starého padáka, ktoré som dostala od kamošky.
Keby som musela kupovať nový popruh, stál by cca od 0,80 -1,20 €/m.
2.Popruhy som ešte pre istotu
prekryla zvyškami filcu, čo som mala doma. A
pripevnila sponkovačkou.
3. Na to som dala
nový molitan, ostré hrany som nožničkami trošičku zošikmila. Molitan je menší ako vrchný molitan, aby sme dosiahli oblý tvar sedátka.
4. Potom išiel
pôvodný zachovalý molitan.
5. Ďalšia vrstva je
vatelín, v niektorých prípadoch
filc, čo som mala doma.
Filc je lepší, je pevnejší, lepšie sa s ním pracuje. Poprípade by som volila teraz
hladký biely vatelín, nie takýto prešívaný. Vatelín som na boku pripevnila sponkovačkou , ale len na riedko.
6.
Všetky vrstvy spolu. Keď už boli hotové 2 stoličky, tak som si povedala, že by to chcelo
ešte jednu vrstvu niečoho na prekrytie rámu, dreva, aby to bolo EŇO-ŇUŇO. Použila som
zbytky molitanu 1 cm hrubého, niekde vyšlo len na polovičku stoličky, ale
zaťažuje sa hlavne predná časť.
7.
Konečne došlo na látku. Vystrihla som podľa pôvodného poťahu nový poťah aj látku na opierku, tiež tenké okrasné pruhy, ktoré pôjdu na zakrytie sponiek.Ušila som poťah, potreboval
len rohy, len kúsoček na prednej strane.
8. Začala som opierkami, tie boli jednoduchšie.
Sponkovačkou som pripevnila látku, poriadne som naťahovala, aby bola látka poriadne natiahnutá.
9. Malými ostrými nožničkami som veľmi tesne
odstrihla zvyšky látky. Rezačku som mala tupú, tak som musela použiť nožnice
.
10. Na sedacej časti (
asi najťažšia časť renovácie) som
okraje pre istotu zahýnala. Na pôvodnej stoličke to bolo tak ako na opierke, odstrihávali kraje.
11. Ušila som
okrasné prúžky na zakrytie sponiek. Vystrihla som 3,5 cm široké prúžky látky, dovnútra som dala dve šnúry, a v prostriedku som prešila. Šnúrky som použila z pôvodných stoličiek.
Fotky žiaľ nemám.
12. Lepiacou pištoľou som prilepila prúžky. Najkrajšia časť renovácie. Ide to rýchlo, lepidla perfektné drží. Zrazu sa zo škaredého káčatka, stane pekná labuť. Začala som zo zadu, tam som aj prúžky spájala.
Uch, je ich 6 kusov. Vonku, aj v pivnici, aj v garáži bola zima, všetko sa to robilo v 2,5 izbovom byte.
Prvú stoličku, renováciu, som fotila zrkadlovkou, nech sú pekné fotky. Od rozobratia stoličky až po šitie okrasných prúžkov. Keď som naťahovala fotky do počítača, niečo sa stalo a počítač sa pokazil. Bála som sa natiahnuť a zrušiť aj notebook.
Druhú stoličku som fotila novým mobilom, ktorý som mala 1 týždeň a vybrala som si taký, aby fotil čo najlepšie. Áno fotil krásne, pekné fotky aj večer za šera, lenže neviem si to predstaviť čo sa stalo, ale fotky po prenesení do PC neboli nikde,
NIKDE. Ani v mobile, ani na PC kde som ich stiahla, ani v koši, ani nikde, hľadala som ich v PC 2 hodiny. Fotky z foťáku som sa bála použiť.
Potom som už fotila na
TABLET, z tadeto rovno viem preniesť na svoj blog. Lenže niektoré veci sa už nedajú vrátiť. Staré stoličky pôvodné, ešte chvalabohu, že som mala 2 fotky. Šitie okrasných popruhov.
Keď si všimnete postup práce, raz je stolička zelená, raz ružová, raz už modrá.
Farbu si vybrala dcéra. Budú mať modrú sedačku, tak preto modré čalúnenie. Sivá farba dreva preto, lebo biela kuchynská linka má modro sivý vrch. Teraz už rozmýšľame že sme možno mohli nechať biele stoličky, ale kontrast bol veľmi výrazný.
Pár inšpirácii, čo sa dá urobiť z takýchto stoličiek. Stoličky LOUIS XVI.
PRAJEM PRÍJEMNÝ ZVYŠOK DŇA
ZITA