Pri vchode do kuchyne máme malú 1,80 x 1,80 tmavú chodbičku bez okna (takú trochu strašidelnú) Vchod do pivnice a vchod na pôjd s kovovým rebríkom, dvoje dverí. Odkladáme si tu veci, ktoré nanosíme z domu, proste skladište. TAK TERAZ JE KONIEC. Nakoľko manžel 2 krát spadol z rebríka, rozhodli sme sa, že urobíme vysúvací rebrík, bezpečný a ja to trochu zútulním.
Celý strop bol béžový, špinavý, vchod na pôjd tmavé drevo, nový rebrík mal dvierka z bielej drevotriesky, tak toto všetko som natrela na bielo, chcelo by to všetko vybrúsiť a zatmeliť a tak natrieť, ale je to cca 200 ročná chalúpka, nebudeme to kaziť !
Konečne si moje provensálske dvere (prerábku dvier na vešiak si môžete pozrieť TU KLIK) našli miesto a 20 ročné ratanové kreslá ešte z môjho "ratanového obdobia" tiež.
Ešte sa mi podarilo zachrániť pred manželom (všetko spáli) konáriky tuje a na pôjde som našla jedno mini prekrásne okienko, vedela som, že sa dakedy zíde. Na druhej strane je ešte botník so zabudovanou poličkou. Škoda že neostala farba na drevený kryt do pivnice.
Na vianočnom výpredaji som za pár EUR kúpila klietku. Ale naozaj neviem čo s ňou, čo si počať s takouto klietkou. Napadlo ma zatiaľ to omotať brečtanom a pokiaľ mu nenájdem miesto, bude na chodbe.
Ešte som sa chcela pochváliť 150 ? ročným digestorom. Je to taká vetračka nad kachľovou pecou. Keď potiahneme, otvorí sa kryt a vetrá sa na pôjd. Oškrabala som popraskanú farbu na strope, zatekal komín a tiež som to natrela..
Ešte taký malý pohľad na "chudáčika Rudka", nemali sme na neho čas, lebo každý z nás mal svoju prácu, tak vliezol do tašky s náradím, (robí to často), aby nám ukázal aký je on zanedbávaný, a sám, chudák pánmi týraný pes. Pritom už 3 krát bol na prechádzke.
To je zatiaľ všetko, príjemný pracovný týždeň prajem.